Logo banner

Osobný vzťah s Ježišom Kristom

| späť na odporúčania |


Iba živý vzťah so živým Bohom dáva životu skutočný zmysel.

Boh miluje každého človeka. Avšak vo svojom živote to začneme naozaj pociťovať a prežívať až vtedy, keď mu lásku opätujeme – nadviažeme s ním živý a dôverný vzťah, pozveme ho do svojho srdca, urobíme pokánie zo všetkých zlých vecí, zo všetkých hriechov, ktoré sme robili – tým prežijeme znovuzrodenie z Ducha Svätého a začneme žiť podľa Božích meradiel, v zhode s jeho plánmi pre náš život. Vtedy náš život začne naberať smer, ktorý má mať. Veď Ježiš povedal: musíte sa znovuzrodiť z Ducha Svätého – inak totiž nie je možné byť súčasťou Božieho kráľovstva. Byť učeníkom Ježiša Krista znamená učiť sa od neho – byť s ním, tráviť s ním svoj čas, dávať svoj život do každodennej služby Bohu, tak ako on nás vedie Duchom Svätým.

Iba úprimný a živý vzťah s Ježišom dáva zmysel životu, pretože len jeho láska môže naozaj nasýtiť naše vnútro. Boh je láska (1 J 4,8) a je jediným skutočným zdrojom vnútorného uspokojenia a naplnenia, po ktorom v hĺbke srdca túži každý človek. Ľudia odmietajúci Boha to neradi priznávajú a zrejme by namietli, že ich uspokojujú úplne iné veci ako vzťah s Bohom. Pokiaľ ale budú sami k sebe úprimní, uznajú, že majú vo svojom srdci prázdnotu. Tú môže svojou láskou a svojou blízkosťou naplniť iba Boh sám. „V tom sa ukázala Božia láska k nám, že Boh poslal na svet svojho jediného Syna, aby sme skrze neho mali život.“ (1 J 4,9). Na to je potrebné pamätať zvlášť v období hľadania životného partnera. Ak totiž očakávame, že až partner dá zmysel nášmu životu (pokiaľ nám život doteraz pripadal prázdny), že partner sa stane hlavným zdrojom nášho šťastia, môžeme byť sklamaní. Pre svojho budúceho manžela/manželku isto budeme veľmi blízkou osobou, budeme mu/jej pomocou, oporou aj potešením, rovnako ako on/ona nám. Avšak hlavným zdrojom lásky a tou najbližšou osobou pre nás aj tak vždycky bude Pán Ježiš – a tak to má byť. Lebo každý človek je povolaný pred všetkým ostatným do živého vzťahu so živým Bohom od srdca k srdcu. Biblia hovorí, že je mnoho povolaných – do takého vzťahu s Bohom a k nasledovaniu Pána Ježiša – ale len málo tých, ktorí na Božie volanie odpovedali a poslúchli ho. Napriek tomu Ježiš ďalej čaká pri dverách každého ľudského srdca a hovorí: „Hľa, stojím pred dverami a klopem; ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zj 3,20).

Hoci sa to niekedy nezdá, Boh má všetko pod kontrolou a vo svojej moci. Takisto situáciu, v ktorej sa práve nachádzaš, bez ohľadu na to, ako zložitá ti môže pripadať. Boh je schopný dať svoje riešenie do akejkoľvek situácie! Budeš mu teda dôverovať? Budeš k nemu volať? Na tej ceste, keď ideme s ním, Boh samozrejme počíta aj s našou nedokonalosťou a slabosťou, preto nás vedie (ak sme ochotní nechať sa ním viesť) postupne, krok za krokom a každý deň, tak ako pastier vedie svoje ovečky. On nás vedie s láskou a trpezlivosťou rodiča starajúceho o svoje milované dieťa. Preto v každej chvíli, napríklad práve teraz, môžeme prísť k Bohu s plnou dôverou v modlitbách – v rozhovoroch s ním. Staneš sa Bohu tak blízkym, ako veľmi, ale najmä ako úprimne sa s ním budeš rozprávať (to je modlitba a uctievanie Pána v chválach), ako skutočne ho budeš milovať. Si ochotný zmeniť svoj život podľa jeho meradiel? Si ochotný mu slúžiť? Učeník chce byť podobný svojmu Pánovi – trávi s ním svoj čas a učí sa robiť všetko ako jeho Pán.

Boh túži po vzťahu lásky s každým človekom. Skrze Ježiša Krista a vďaka jeho obeti na kríži máme plnú a otvorenú cestu k Bohu Otcovi, nášmu milujúcemu Nebeskému Oteckovi. „...prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!“ (R 8,15). Oslovenie „Abba, Otče“ vlastne znamená „náš Nebeský Otecko“. Jeho plány pre náš život sú vždy plné nádeje, bez ohľadu na to, čím všetkým sme si už prešli, aké sú naše životné okolnosti alebo ako sa práve cítime. Ak ho budeš žiadať a dôverovať mu, on môže premeniť aj tú najťažšiu situáciu v požehnanie!

Ale čo keď sme sa Bohu sami vzdialili? Predtým sme prežívali jeho blízkosť vo svojom srdci, ale rôzne životné trápenia a mnohé starosti nás odviedli od neho tak ďaleko... Cítime sa teraz biedne a máme pocit, že Boh nás opustil. Drahý priateľ, v tom prípade je čas na návrat! Vráť sa k Bohu celým svojím srdcom, pretože on je Otec, ktorý ťa neprestal milovať! Čaká na nás, keď sme sa vzdialili ako márnotratný syn. On čaká na náš návrat. Ježiš o tom hovorí v podobenstve: „...lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť.“ (L 15,24). Aj keď sa mu niekedy vzďaľujeme, Boh zostáva verný. S otvorenou náručou vyčkáva, až sa k nemu v pokání vrátime. „Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a pravda v nás nie je. Ak však vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“ (1 J 1,7–9).