Logo banner
Osem usmernení k nasledovaniu


Venoval si dôkladnú pozornosť základným postojom, ktoré ti umožnia vybudovať úspešné manželstvo? Ak áno, teraz je vhodné, aby si uvažoval o konkrétnych skutkoch, ktoré potrebuješ vykonávať v každodennom živote, aby si išiel po ceste k manželstvu, po ktorom túžiš. Táto kapitola podáva zoznam ôsmych takýchto skutkov, z ktorých je každý založený na Písme.

Skôr, ako ich začneme čítať, potrebujeme porozumieť, že nie sú súborom nemenných a stálych prikázaní. V živote kresťana úspechy nie sú dosahované iba dodržiavaním prikázaní. Naopak, ľudia žijúci týmto spôsobom sa zvyčajne stretávajú so sklamaním a frustráciou. Výsledkom je, že nechápu rozdiel medzi zákonom a milosťou.

Zákon pôsobí cez súbor vonkajších prikázaní vyrytých na kamenných doskách. Milosť pôsobí cez zákon napísaný Duchom Svätým v ľudskom srdci. Iba Duch Svätý, ktorý je nazvaný „Prst Boží“, môže dosiahnuť až do všetkých zákutí ľudského srdca a napísať tam zákon života. Bez Ducha Svätého nemôže milosť pôsobiť a kresťanstvo sa stane obyčajným systémom morálky, ktorý je príliš vysoký, než aby ho akákoľvek ľudská bytosť mohla vlastným úsilím dosiahnuť.

Spomínam na dom v Ramalláhu, kde sme s Lýdiou žili po svadbe. V rohu obývacej izby stála v kvetináči popínavá rastlina s jemnými hladkými listami. Arabsky sa volá „dahabíya“, „drahocenná“. V priebehu rokov obrástla stenu v rohu, kde bola postavená a rozrástla sa pod stropom až k opačnému rohu. Lýdia jej rast usmerňovala veľmi jednoduchým spôsobom. Na miestach, kde chcela, aby sa rastlina rozrastala – najprv na stene a potom cez strop – zatĺkala malé klinčeky, ktorých hlavičky kúsok vyčnievali. Akýmsi inštinktom vloženým Stvoriteľom rastlina dosahovala výhonkami ku každému ďalšiemu klinčeku, ovinula sa okolo neho a rástla ďalej k nasledujúcemu klinčeku. Takto klinčeky predurčovali smer rastu rastliny ako hore, tak dopredu.

Bol by som rád, aby ste vyučovanie tejto kapitoly používali postupne, krok za krokom, podobne ako rastlina používala klinčeky na stene a strope. Nepozerajte sa na ne ako na pravidlá, ale ako na usmernenia (ukazovatele). Skrze pôsobenie a moc Ducha Svätého dorastiete ku každému nasledujúcemu usmerneniu. Uplatňujte ich vo svojom každodennom živote, až si ich pevne osvojíte. Potom postupujte k ďalším usmerneniam. A myslite na to, že budete potrebovať veľa vytrvalých modlitieb.

V Kaz 12,11 používa Šalamún podobný obraz o vyučovaní, určenom Božiemu ľudu. „Slová múdrych sú ako ostne, ako vbité klince sú slová zberateľov, jedným pastierom vydané.“

Keď budeme skúmať tieto usmernenia, pozerajme na ne tiež – ako na tieto ostne (klince), aby nás povzbudzovali v našom kresťanskom živote, ako klince zabité na stene, ktoré môžeme dosahovať a držať sa ich výhonkami svojej viery. Takisto pamätajme, že všetky sú vydané jedným Pastierom, Pánom Ježišom. Pastierom vašej duše, ktorý vás miluje a plne vás zaopatril pre váš život.

Usmernenie č. 1

„Tvoje slovo je lampou mojím nohám a svetlom mojej ceste.“ (Ž 119,105). Dávid tu popisuje, ako môžeme nájsť Božiu cestu pre svoj život. Svetlo, ktoré potrebujeme, je poskytované Božím slovom. Pokiaľ sme tomuto Slovu poslušní v každej situácii, nikdy z tejto Bohom určenej cesty nezídeme (nezablúdime). Nemusíme byť schopní vidieť, kade nás cesta vedie, avšak môžeme si byť istí, že Boh nás v pravom čase privedie k naplneniu Jeho plánov s naším životom. Ako som kdesi inde napísal: „Príde obdobie, keď svet okolo nás bude v úplnej tme. Nebudeme schopní vidieť síce viac než niekoľko krokov v každom smere. Pred nami môžu byť neriešiteľné problémy. Za rohom môžu číhať nebezpečia. Avšak uprostred toho všetkého máme uistenie – ak budeme úprimne poslúchať Božie slovo, ako je nám zjavované v akejkoľvek situácii, ktorou prechádzame, nikdy nebudeme chodiť v tme a nevkročíme na žiadne zradné miesto, kde by sme upadli do bezprávia či skazy (nešťastia).

Toto uistenie sa však vzťahuje iba pre jednu určitú oblasť: miesto, kam máme urobiť ďalší krok. Boh nám nesľúbil, že uvidíme ďalej než jeden krok vpred. Okrem toho nemáme žiadny spôsob, ako spoznať, čo nás čaká – avšak to nie je naša vec. Všetko, čo od nás Boh požaduje, je urobiť ďalší krok v prostej poslušnosti Jeho slova.

„Najväčšie nebezpečie, ktoré na nás striehne, je to, že sa budeme snažiť dívať príliš ďaleko pred seba, do tmy. Keď by sme to robili, mohli by sme minúť miesto nášho najbližšieho ďalšieho kroku, ktorý je pre nás v túto chvíľu jedinou osvetlenou oblasťou. (Citované z knihy: „Akordy z Dávidovej harfy“, 1983).

Nakoniec zostáva uistenie: Poslušnosť Božieho slova ťa bude držať na ceste, ktorá vedie do manželstva, ktoré pre teba Boh naplánoval.

Usmernenie č. 2

„Ale keď chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou...“ (1J 1,7).

Toto usmernenie prirodzene nasleduje po tom predchádzajúcom a hovorí o chodení v svetla Božieho slova. Pojednáva teda o dôsledkoch chodenia vo svetle: „Máme spoločenstvo jeden s druhým.“ Poslušnosť Božieho slova samozrejme kresťanov spája a činí ich schopnými mať vzťah jeden s druhým.

Opak je tiež pravdou: Kresťania, ktorí nemajú spoločenstvo s ostatnými kresťanmi, nechodia vo svetle. V svojich životoch majú nejakú oblasť, v ktorej nie sú poslušní Božiemu slovu. Jedinými výnimkami môžu byť kresťania, ktorí sú od obecenstva s ostatnými kresťanmi odrezaní okolnosťami, ktoré nemôžu ovplyvniť. To sa napríklad dialo v mojom prípade počas nepretržitých mesiacov v severoafrických pustinách. Iným príkladom sú kresťania väznení pre svoju vieru.

Avšak okrem týchto výnimiek je obecenstvo s inými veriacimi základom úspechu a postupu v kresťanom živote. Je to ako aj skúška, tak aj výsledok chodenia v svetle Božieho slova.

Ak nemáme spoločenstvo s ostatnými veriacimi, s kým to spoločenstvo máme? Je iba jediná alternatíva, s neveriacimi. Biblia však pred tým dôrazne varuje: „Nedajte sa zapriahnuť do cudzieho jarma spolu s neveriacimi! Čo má spoločného spravodlivosť s neprávosťou? A aké je spolužitie svetla s temnotou? Aký je súzvuk Krista s Beliálom? Aký je podiel veriaceho s neveriacim?“ (2 K 6,14-15).

Pavol nehovorí, že máme byť chladní, či nepriateľskí voči našim blížnym – nekresťanom. Jednoducho nás varuje, že si to nemôžeme dovoliť, založiť s neveriacimi taký úzky vzťah, aký je vyhradený veriacim. Samozrejme má na mysli rôzny druhy vzťahov. Avšak prvotné slovo, ktoré používa – „jarmo“ – sa bežne používa pre manželský vzťah. Po prvé a najdôležitejšie Pavol varuje, že je vždy zlé pre kresťana vziať si nekresťana.

Musím to silne zdôrazniť každému slobodnému kresťanovi, ktorý číta tieto stránky. Nemáš slobodu vziať si nekresťana. Dokonca nemáš slobodu na to ani pomyslieť. Musíš sa teraz rozhodnúť, ak si tak doposiaľ neurobil, že manželstvo s neveriacim je mimo Božieho plánu pre tvoj život.

Najlepšia ochrana proti zlým vzťahom je správny vzťah. Buď teda usilovný v rozvíjaní obecenstva a priateľstva so spolukresťanmi. Vo väčšine prípadov sa manželstvo vyvíja z existujúcich vzťahov. Ak máte vybudované silné vzťahy s ostatnými kresťanmi, potom vás pravdepodobne ani nenapadne pomýšľať na svadbu s nekresťanom.

Najdôležitejším smerom Vašej životnej cesty je urobiť rozhodnutie o druhu vzťahov, ktoré budete rozvíjať. Potom svoje rozhodnutie potvrďte slovami žalmistu: „Som druhom všetkých, ktorí sa ťa boja a tvojich ustanovení sa držia. (Ž 119,63).

Usmernenie č. 3

„Tí, ktorí sú vedení Duchom Božím, sú synovia Boží.“ (R 8,14). Nový zákon ukazuje dva odlišné spôsoby, ktorými v nás Duch Svätý pôsobí, aby nás učinil členmi Božej rodiny.

1) Najprv, aby sme sa stali Božími deťmi, sa musíme znovuzrodiť z Jeho Ducha.

2) Potom, aby sme sa stali zrelými synmi Božími, musíme byť vedení Jeho Duchom.

Veľa kresťanov, ktorí sa znovu zrodili z Ducha Svätého, sa nikdy nenaučili byť Ním vedení. V dôsledku toho nikdy nedorástli do skutočnej duchovnej dospelosti, ani nenašli plný Boží plán pre svoje životy.

Pouvažuj, ako toto uplatniť na tvoju potrebu nájsť toho pravého partnera. Žiješ napríklad v Spojených štátoch, národe veľkom asi 330 miliónov ľudí. Alebo na Slovensku s 5,5 miliónmi ľudí. Medzi všetkými týmito miliónmi pripravil Boh jedinú osobu, aby bola tvojím partnerom. Dosť možné, že je to osoba, ktorú si ešte nikdy nestretol a dokonca nepoznáš ani jej meno. Naviac je možné, že tvoj predurčený partner dokonca nemusí žiť v tvojej krajine. (Čo bolo pravdou v oboch mojich manželstvách.) Ako nájdeš túto osobu? Príslovie o hľadaní ihly v kope sena vystihuje presne zložitosť tohto problému.

Božie slovo ukazuje odpoveď: byť vedený Duchom Svätým. Jediný On vie, ktorá je to osoba, ktorú pre teba Boh predurčil ako partnera a kde je tá osoba. Preto sa musíš učiť, ako dovoliť Duchu Svätému, aby ťa viedol. Pre toto existujú dva kľúčové slová: závislosť (spoľahnutie) a citlivosť (vnímavosť).

Po prvé – uznaj svoju úplnú závislosť na Duchu Svätom. Ak ťa On nepovedie, minieš Boží cieľ. Pestuj si zvyk hľadania Jeho vedenia v každej situácii a v každom rozhodnutí, malom či veľkom. Niekedy rozhodnutia, ktoré považuješ za nedôležité, sú najdôležitejšie zo všetkého a naopak.

Hľadanie pokynov Ducha Svätého nezahŕňa nutne použitie veľkej náboženskej slovnej zásoby v modlitbe. Môže to veľakrát znamenať iba chvíľkové obrátenie sa k Nemu s vnútornou myšlienkou (úmyslom).

Po druhé – rozvíjaj vnímavosť na Ducha Svätého. On nie je čatárom pri výcviku. Nebude na teba kričať rozkazy. Jeho vedenie (pomoc) je obvykle mierne (jemné, nežné, láskavé). Hovorí „tichým, miernym hlasom“. Ak nie je tvoj sluch na to naladený, nebudeš ho počuť.

Dovoľte, aby som vám odporučil určitú modlitbu, ktorú sa s Ruth modlíme takmer každý deň: „Pane, pomôž nám, aby sme boli vždy v správnom čase na pravom mieste“. Modlíme sa ju s vedomím, že iba Duch Svätý to môže tak zariadiť.

Výsledky bývajú veľakrát zaujímavé! Raz popoludní, keď ešte naša dcéra Jessica s nami bývala v Jeruzaleme, sme Ruth a ja išli do centra niečo nakúpiť. Keď sme išli po hlavnej triede, povedal som Ruth: „Cítim, že by sme mali prejsť na druhú stranu.“ Urobili sme tak, a šli sme ďalej. Behom minúty sme došli k manželom, ktorí sa priatelili s Jessicou. Boli skoro pol dňa v Jeruzaleme a chceli sa s ňou stretnúť, avšak nemali našu adresu ani telefónne číslo. Jessica medzitým bola doma a cítila potrebu po spoločenstve s kresťanmi.

Skrze toto stretnutie boli priatelia Jessicy schopní sa s ňou stretnúť a spolu sa tešili večernému spoločenstvu. Toto stretnutie by sa nemohlo uskutočniť, keby sme s Ruth práve v tej chvíli neprešli ulicou. Kto nás k tomu viedol, aby sme to urobili? Samozrejme Duch Svätý!

Predstavte si, že ste v nejakej takej podobnej situácii. Idete ulicou a hľadáte reštauráciu, kde sa dá kúpiť hamburger. Na opačnej strane sa nachádzajú dve. V jednej z nich obsluhuje mladá osoba, ktorú Boh pripravil, aby bola tvojím partnerom. „Niečo vedie tvoju ruku na volante a zahneš, aby si zaparkoval pri tej reštaurácii naľavo. Vo vnútri sa zoznámiš s mladou osobou, ktorá podobne ako ty sa modlí za partnera podľa Božej vôle. V pravý čas zistíš, že to bola Bohom daná schôdzka pre vás oboch.

Kto to bol, kto „viedol“ tvoju ruku? Duch Svätý. Avšak keby si na toto vedenie nereagoval, mohol by si minúť Boží plán pre svoj život. Nestačí sa teda iba modliť. Musíš tiež dovoliť Duchu Svätému, aby ťa, ako odpoveď na tvoju modlitbu, viedol.

Občas nás Boh vedie spôsobmi, ktoré sú vzrušujúce (dramatické) a nadprirodzené. Inokedy pôsobí skrze vedenie (nutkanie) alebo šepkanie. Musíme byť obom spôsobom otvorení. Ak nie sme otvorení pre nadprirodzené veci, kladieme svojvoľne obmedzenie Božiemu plánu pre svoje životy. On mohol naplánovať niečo, čo tak ďaleko presahuje naše prirodzené očakávania, že nám to môže byť zjavené iba nadprirodzene – napríklad skrze videnie či proroctvo. Na druhej strane, ak hľadáme iba to vzrušujúce a nadprirodzené, môžeme minúť to jemné nutkanie či šepkanie. Nie sme to my, aby sme vopred rozhodovali, ako má Duch Svätý pôsobiť. Musíme byť na Neho citliví bez ohľadu na to, ako nás vedie.

Usmernenie č. 4:

„Viac než čokoľvek iné, stráž a chráň svoje srdce, pretože z neho vychádzajú pramene života.“ (Pr 4,23).

Existuje oblasť, ktorá je ústredňou ľudskej osobnosti a rozhoduje o ľudskom osude, a ktorú Biblia nazýva srdcom. To, čo ovláda tvoje srdce, bude určovať smer tvojho života. Preto svoje srdce potrebuješ strážiť oveľa dôkladnejšie než akúkoľvek inú oblasť svojej bytosti. Toto sa vzťahuje obzvlášť na tie podnety (impulzy) a pohnutia (emócie), ktoré sa týkajú sexuálnej oblasti.

Predovšetkým buď nepretržite ostražitý, ak ide o to, čo púšťaš do vnútra svojho srdca. V našej súčasnej kultúre sú zvlášť mladí ľudia nepretržite bombardovaní vplyvmi, ktoré podkopávajú biblické učenie pre sex a manželstvo. Tie pôsobia skrze vyučovania v školách, skrze tlaky na oblasť zraku a skrze iné ďalšie spôsoby, ktoré sú ťažko rozpoznateľné. Ak si našiel Boží plán pre manželstvo vo svojom živote, musíš byť na stráži nad svojím srdcom a zabrániť vstupu všetkých nebiblických a protikresťanských učení.

Ďalší vplyv, pred ktorým by sme sa mali chrániť, je predstavivosť (fantázia). V určitom zmysle je snenie bežnou záležitosťou. Avšak nedovoľ, aby sa oddávanie predstavám stalo zvykom. Ak si k tomu náchylný, postav sa proti tomu rozhodne na odpor a prinúť sa vyrovnať s realitou (skutočnosťou). Inak dospeješ do bodu, kedy je veľmi obtiažne rozlišovať fantáziu a realitu. A keď si to prinesieš do manželstva, budeš si vytvárať neskutočnú (nereálnu) osobnú (subjektívnu) predstavu o osobe, ktorá by mala byť tvojím partnerom.

Môže ťa potom postihnúť jeden z dvoch dôsledkov:

1. Partner, ktorého pre teba Boh určil, nemusí odpovedať predstave tvojej fantázie a ty budeš neochotný prijať Jeho voľbu.

2. Alebo môžeš vnútiť predstavu svojej fantázie skutočnej osobe a vziať si ju – iba preto, aby si po svadbe zistil, že tá skutočná osoba je naprosto odlišná od tej, ktorú si si vysníval a vôbec nie osoba Bohom pre teba vybraná.

Rovnako buď opatrný tiež v tom, čo vychádza z tvojho srdca. Nedovoľ si nadbiehanie (flirtovanie) alebo povrchné vzťahy s opačným pohlavím. Môže sa to zdať vzrušujúce, roznietiť niečie city a dovoliť roznietiť svoje vlastné, avšak jedného dňa môžeš zistiť, že tvoje city sa vymkli spod tvojej kontroly. Podobne ako čarodejníkov učeň, ktorý objavil zaklínadlo, ktoré uvoľnilo vody potopy, ale nepoznal zaklínadlo, ktoré by ich zrušilo, môžete zistiť, že ste uvoľnili city, ktoré nie ste schopní vziať späť. Výsledkom je citová zápletka s osobou, ktorá v žiadnom prípade nie je vhodná ako váš partner.

Tu je spoľahlivé pravidlo. Najprv nájdi partnera, ktorého pre teba Boh vybral. Potom uvoľni svoje city voči tejto osobe. Týmto spôsobom sa vyhneš zastavovaniu potopy.

Usmernenie č. 5:

„Od starodávna nikto nepočul, žiadne ucho nevnímalo, žiadne oko nevidelo žiadneho Boha okrem Teba, ktorý konáš v prospech tých, ktorí na Teba očakávajú.“ (Iz 64,3).

Sám vidíš, čo toto najťažšie usmernenie zo všetkých obsahuje: „Buď pripravený čakať, očakávať!“. Izaiáš nám v citovanej pasáži hovorí o tom, že v celom vesmíre je iba jediný pravý Boh a že jednou z Jeho dôležitých vlastností je to, že „jedná v prospech tých, ktorí na neho očakávajú“.

Neznamená to, že Boh požaduje od všetkých svojich detí, aby na partnera podľa Jeho voľby čakali. Sú takí, ktorí nájdu svojho partnera na počiatku života dospelosti a vstúpia bez dlhého čakania do úspešného manželstva, ktoré trvá po celý život. Je to jedna z tých oblastí, v ktorej sa každý z nás musí skloniť pred Božou zvrchovanosťou. Ak nás Boh spojil s naším predurčeným partnerom skoro, chváľme Ho. Ak požaduje, aby sme čakali, chváľme Ho takisto. Boh s každým z nás koná v súlade s tým, ako nás pozná a v súlade s Jeho zvláštnym plánom pre život každého z nás.

Ak si jeden z tých, ktorým Boh určil čakať, môžu ťa povzbudiť skutočnosti, že Boh od mnohých svojich vyvolených služobníkov požadoval, aby dlhé obdobia očakávali naplnenie Jeho zasľúbení a zámerov. Abrahám na narodenie Izáka, svojho zasľúbeného syna, čakal až do svojich 100 rokov. Mojžiš čakal 80 rokov, z toho štyridsať rokov na púšti, aby sa stal vysloboditeľom Izraela. Dávid čakal približne 15 rokov od doby, kedy bol prvý krát pomazaný za kráľa až do chvíle, keď prevzal kráľovstvo. Izrael čakal dlhé storočia na svojho Mesiáša. Cirkev čakala takmer dva tisícročia (od ukrižovania a zmŕtvychvstania) na návrat Ježiša – a stále ešte čaká.

Boh používa čakanie k uskutočneniu rôznych zámerov s našimi životmi.

1. Čakanie skúša (testuje) našu vieru. Iba tí, ktorí skutočne veria v Božie zaopatrenia, sú na ne pripravení očakávať. Apoštol Peter nás upozorňuje, že ako zlato je prečisťované ohňom, tak aj viera je prečisťovaná skúšaním. (1Pt 1,6-7). Iba tá viera, ktorá prejde skúškou, je Bohom prijatá ako rýdza.

2. Očakávanie prečisťuje naše pohnútky (motívy). Ak Boh požaduje, aby si čakal na svojho partnera, musíš sa sám seba pýtať: prečo som taký netrpezlivý do ženenia? Je to preto, že to odo mňa chce Boh, alebo je to preto, že to chcem pre seba ja? Som motivovaný Božou vôľou alebo vlastnou vôľou? Očakávanie ti dá odpoveď na tvoju otázku.

3. Očakávanie buduje nás charakter k dospelosti. Jakub hovorí: „…Skúšanie tvojej viery rozvíja vytrvalosť. Vytrvalosť musí byť dovŕšená tak, aby ste boli dospelí a úplní…“ (Jk 1,3-4). Človek, ktorý sa naučil očakávať, už viac z Božej milosti nepodlieha náladám a pocitom. On či ona získali istotu (smelosť) a stálosť (stabilitu). V Bohom danom čase sa tieto charakterové vlastnosti osvedčia ako neoceniteľné hodnoty pri budovaní pevného úspešného manželstva.

Usmernenie č. 6:

„Hovorím vám pravdu, že keď zrno pšenice nepadne do zeme a nezomrie, zostane len osamoteným semienkom. Ak však zomrie, vydá veľký úžitok.“ (J 12,24).

Ježiš odhaľuje zásadu, ktorá ako platí v prírode, tak aj v živote Božích ľudí. Skrátene povedané je tu upozornenie: Buď pripravený na smrť a vzkriesenie.

Podobne ako predošlé usmernenie, ani toto sa nevzťahuje na všetkých, ktorí našli Boží plán pre manželstvo. V mojom prípade sa vzťahovalo na moje druhé manželstvo, avšak nie na to prvé. Zahŕňam ho tu, pretože som sa zo skúsenosti naučil, aké je dôležité. Potom, keď som stretol Ruth, vedel som, že Boh do môjho srdca umiestnil „semeno“ lásky k nej, avšak musel som pozerať, ako padlo do zeme a zomrelo. Keby som neporozumel a neprijal tento princíp, nikdy by som nemohol mať vieru, aby som prerástol ku vzkrieseniu, ktoré pre nás Boh pripravil.

Keď som v tej dobe zápasil s Božím jednaním v mojom živote, kričal som: „Pane, prečo si nám niečo dal, a potom to chceš vrátiť späť? Prečo tak veľa vecí z Tvojho požehnania musí prejsť smrťou a vzkriesením?“ Cítil som, že Boh mi dáva nasledujúcu odpoveď: Pretože ja keď niečo vzkriesim, vzkriesim to do podoby, akú chcem Ja, aby to malo, nie ako bola tá pôvodná.

To úplne platilo o vzťahu medzi Ruth a mnou. Keď tento vzťah prešiel smrťou a vzkriesením, dalo mu to hĺbku a istotu, ktorú by inak nikdy nezískal. Ak ťa Boh prevádza cez podobnú skúsenosť, verím, že naše svedectvo ti môže dať povzbudenie, ktoré potrebuješ.

Usmernenie č. 7:

„Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu.“ (Pr 12,15).

„Hlúpy pohŕda otcovou disciplínou (kázňou), avšak kto sa má na pozore pred trestom, prejavuje opatrnosť (múdrosť).“ (Pr 15,5).

Už som zdôraznil v kapitole o pestovaní správnych postojov dôležitosť požehnania rodičov. To dáva základ, na ktorom budujeme úspech v každej oblasti života, obzvlášť v manželstve. A aj keď s rodičmi nemáte v každej záležitosti zhodný názor, stojí za to, cvičiť veľkú trpezlivosť a umiernenosť (zdržanlivosť), aby ste budovali na základe ich požehnania.

Okrem tohto zvláštneho požehnania od rodičov je potom pre teba, ako pre mladú osobu dôležité, hľadať radu zbožných mužov ako sú starší či iní cirkevní vodcovia, ktorí sú starší ako ty rokmi, tak aj vierou. Takí muži už prešli cestu, ktorá leží pred nami. Poznajú jej úskalia a nebezpečia. Mali tiež príležitosť vystúpiť na niektorú z hôr a tak získať širší pohľad na krajinu. Z ich pohľadu môžeš získať veľký úžitok.

Mladí ľudia majú dnes vo zvyku obracať sa pre radu iba k seberovným osobám. Avšak rady, ktoré poskytujú rovnako staré osoby, sú založené predovšetkým na teórii, či prinajlepšom na rozumových vedomostiach. Musia sa ešte overiť v praxi, či ich teória skutočne funguje. Je to známka pokory a múdrosti, hľadať radu od starších ľudí, ktorí už získali úspech v oblastiach života, v ktorých potrebuješ vedenie. Ak robíš v tom pravidelný pokrok, bude ti to pomáhať udržať tvoje nohy na ceste smerujúcej k naplneniu Božieho plánu pre teba.

Usmernenie č. 8:

„…múdra žena je od Hospodina.“ (Pr 19,14).

„Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité a dostal milostný dar od Pána.“ (Pr 18,22).

V týchto prísloviach sú prepojené dve pravdy:

1. Je to Pán, ktorý udieľa dar múdrej ženy.

2. Tento dar je známkou Jeho zvláštnej priazne k jedincovi, ktorý ho obdržal. Šalamún tieto pravidlá podáva z pohľadu muža, avšak je samozrejmé, že obdobne platia aj pre ženu. Pre ňu dar pravého partnera tiež prichádza od Boha a je známkou Jeho priazne.

Toto vedie k dôležitému praktickému záveru, ako pre muža, tak aj pre ženu. Ak chceš, aby ti Pán dal takého partnera, ktorého potrebuješ, je jedna vec, ktorú musíš robiť nado všetko: musíš usilovne pestovať Pánovu priazeň. Jeho spokojnosť musí byť tvojím najvyšším predmetom túžby. Pristupuj ku každej situácii a rozhodnutí s prvotnou otázkou: Čo Ťa poteší (urobí radosť, je Ti príjemné), Pane? Ak si ochotný snažiť sa robiť to, čo Pánovi pôsobí radosť, On zase bude oplácať tým, čo pôsobí radosť tebe.

Dávid popisuje tento prístup k životu, ktorý vyvoláva odozvu u Boha, v žalme 37,4:

„Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ Ak nájdeš svoje najvyššie uspokojenie v samotnom Bohu, bude ti odpovedať dvoma spôsobmi.

Po prvé, On vloží do tvojho srdca tie túžby, ktoré odpovedajú Jeho skutočnej vôli pre teba.

Po druhé, potom ťa povedie k ich naplneniu.

Každé z predchádzajúcich usmernení sa dá zhrnúť v tomto záverečnom: Učiň Božiu priazeň najvyšším predmetom (cieľom) života, a s dôverou môžeš Jemu ponechať výber, prípravu a obstaranie tvojho partnera.


Autor: Derek Prince (z knihy Boh je prostredník do manželstva)