Logo banner
Božie cesty sú vyššie než naše cesty


Boh nás veľmi rád prekvapuje. S obľubou odhaľuje svoje zasľúbenia takým spôsobom, že nám ukazuje ešte vo väčšej miere, kým je pre nás.

V 11. kapitole Jánovho evanjelia čítame príbeh o Lazarovi a jeho vzkriesení. Lazar a jeho sestry Marta a Mária sú Ježišovi vzácni priatelia. Pri niekoľkých príležitostiach ich Ježiš navštívil. Marta pre neho varila. Mária sedela pri jeho nohách a uctievala ho, pomazala ho olejom, umyla mu nohy svojimi slzami a osušila svojimi vlasmi. Keď Lazar ochorel, Marta s Máriou poslali Ježišovi správu: „Pane, hľa, ten, koho máš rád, je chorý.“ (J 11,3).

Táto rodina nielenže Pána milovala, oni ho aj osobne poznali. Vedeli, že je Mesiáš. Vedeli, že je Boh. A vedeli, že keby potrebovali pomoc, bude tu pre nich. Takže keď Lazar ochorel, Marta a Mária urobili to, čo by sme urobili my všetci. Modlili sa, t.j. poslali Pánovi správu. A pretože vedeli, že Ježiš ich miluje a že Ježiš je ten, ktorý uzdravuje, vedeli, že Ježiš je dobrý a že je Bohom - Marta s Máriou očakávali, že sa objaví a pomôže im. Boh chce, aby sme očakávali, že bude konať. Takú vieru odmení. Ale robí to často takým spôsobom alebo v takom čase, ktorý nám spočiatku nedáva zmysel.

Ježiš tú rodinu miloval. Rovnako ako miluje teba a mňa. Nekonečne. Vrúcne. Verš 5 to priamo hovorí: „Ježiš miloval Martu a jej sestru Máriu a Lazara.“ Miloval ich tak veľmi, že keď dostal ich správu so žiadosťou o pomoc, t.j. keď počul ich modlitbu, neprišiel hneď (v. 6).

Čože? To predsa nedáva žiadny zmysel! Nám nie. Ani Marte a Márii. Ale Bohu to dávalo dokonalý zmysel. Ježiš miloval Martu a Máriu až tak, že neodpovedal na ich modlitbu tak, ako si mysleli, že odpovie, ani v čase, ktorý by im dával zmysel. Ježiš ich miloval až tak, že dokonca počkal, až Lazar na svoju chorobu zomrie. Vedel, že to pre Máriu a Martu bude ťažké (nehovoriac o Lazarovi!). Vedel, že to nezodpovedá ich predstavám, ako by sa mala situácia vyvinúť. On ale tiež vedel, že táto situácia ich privedie do väčšieho pochopenia toho, kým je a aký je. Viete, niekedy Boh dovolí, aby sme prechádzali ťažkým obdobím. Obdobím, kedy máme pocit, že nás nepočuje alebo nám neodpovedá alebo že zasľúbenie, ktoré sme dostali, zahynulo. Aby sa nám potom mohol dať poznať takým spôsobom, o akom sa nám nikdy ani nesnívalo, a aby nám tak v oveľa väčšej miere odhalil, kým je pre nás.

Marta a Mária vedeli, že Ježiš je odpoveďou na ich problém. Vedeli, že môže pomôcť. Vedeli, že on je tým zasľúbením. Ale keď neurobil veci tak, ako sa domnievali, že by ich mal urobiť a kedy by ich mal urobiť, boli zmätené, nahnevané a zranené. Boli obklopené ľuďmi, ktorí im prejavovali sústrasť (v. 19). Pravdepodobne ich mnohí z nich presviedčali, že jednoducho verili Bohu až priveľa, že potrebujú byť realistickejší a že tie doby, kedy Boh prejavoval svoju moc, už skončili. Dobre, že takým radám nepočúvali!

Keď zápasíš so stratou odvahy, keď bojuješ s tým, že Boh sa neprejavil tak, ako si si myslel, že by mal, keď si zmätený, zranený alebo dokonca nahnevaný na Boha, nepočúvaj dobre mienená slová útechy ľudí, ktorí ti budú hovoriť, aby si poľavil vo svojich očakávaniach alebo že Boh sa dnes už neprejavuje v takej moci ako kedysi. Urob to, čo urobila Marta vo verši 20 - bež a stretni sa s Ježišom! Choď k nemu a vylej mu svoje srdce! Povedz mu, ako sa cítiš. Povedz mu, že tomu nerozumieš. Povedz mu, že si zmätený. Povedz mu, že máš zlosť. Povedz mu, že máš zlomené srdce. Povedz mu aj to, že si myslíš, že vieš, čo má urobiť a ako to má urobiť (presne to urobila Marta vo veršoch 22 a 24, keď Ježišovi hovorí "ja viem" toto a "ja viem" tamto). Počas doby, keď Ježiš neodpovedal na tvoje modlitby tak, ako si si myslel, sa od neho neodvracaj preč... obráť sa k nemu! Marta a Mária idú k Ježišovi so svojím zranením a zmätkom (v. 20 a 29). A to by sme mali aj my. Keď Mária padne k Ježišovým nohám (kde sedávala už skôr) a vylieva svoje srdce, delí sa o svoju bolesť a zmätok (v. 32), Pán sa neurazí. Boh sa od nás neodvracia, keď zápasíme - ani keď zápasíme s ním. Presne naopak! On nás povzbudzuje, aby sme pred neho v čase svojej potreby smelo pristúpili (Žd 4,16). To sa Boha hlboko dotkne (v. 33 a 35).

Verím, že keď Marta a Mária stáli pred Bohom a videli, ako silno bol pohnutý tým, čím si prešli, niečo sa aj v nich hlboko pohlo. Niečo v nich si spomenulo, že Ježiš je Boh, ktorý ich miluje, Boh, ktorý si ich váži. Keď si uvedomili, že Boh voči nim nezatvrdil svoje srdce, ich vlastné srdce zatvrdnuté sklamaním a zmätkom bolo premenené. Stalo sa to pri Lazarovom hrobe, keď Ježiš zvolal: „Odvaľte ten kameň!“ (V. 39). Kameň pečatí hrob a znázorňuje vlastne potvrdenie smrti a tu tiež znázorňuje okamih, kedy sa vzdávame Božích zasľúbení a dovolíme svojmu srdcu, aby sa zatvrdilo.

Ježiš stojí pred hrobom, miestom smrti, a vie, že to jediné, čo skutočne pominulo, je to, ako ho Marta a Mária doteraz poznali. To zasľúbenie ale mŕtve nebolo. A ja verím, že Ježiš bol nadšený, pretože vedel, že Marta a Mária o chvíľu zistia, že On je lepším, väčším a vernejším Bohom, ako sa im kedy snívalo!

Ježiš sa otočil k Marte: „Nepovedal som ti, že keď budeš veriť, uvidíš Božiu slávu?“ (v. 40). Potom prehlasuje, že vie, že Boh vždy počuje modlitby (v. 41) a s týmto vedomím zavolá: „Lazar, poď von!“ Lazar vyšiel a zjavil nám väčšiu mieru toho, kým Ježiš je a plnšie uvedomenie si, že všetko je možné. Teraz ho Marta, Mária a Lazar poznajú nielen ako priateľa, Pána, Mesiáša, Boha a uzdravovateľa, ale tiež ako víťaza nad smrťou a nad každým skutkom Božieho nepriateľa. A pretože to Boh urobil po svojom, nie po ich, dostalo sa im väčšieho poznania toho, kým je, a uvidelo to aj ich mesto. Prepuklo prebudenie a mnohí spoznali Ježiša ako Pána (v. 45). Chvála Bohu! Neobzeraj sa na to, čo sa vlani nestalo tak, ako si si myslel. Pozeraj sa dopredu na Ježiša a chváľ ho za to, že Jeho cesty sú vyššie ako tie naše. Vylej pred ním svoje srdce. Ver, že On počuje každú našu modlitbu a že keď mu budeme pevne veriť, úplne mu dôverovať, uvidíme Božiu slávu. A rovnako ako Marta, Mária a Lazar, nielen že uvidíme naplnenie zasľúbení, ale pochopíme viac, aký je Ježiš. Kto vie, čo môže odštartovať prebudenie v tvojom meste - ako sa to stalo v meste Márie a Marty...

Vytrvaj teda vo viere. Nedaj sa zastrašiť! Ver, že Boh sa ukáže tak prekvapivým spôsobom, že ti odhalí viac z toho, aký je, a to tak, ako si ho doteraz nikdy nepoznal. Buď nadšený z toho, že Boh robí veci tým najlepším spôsobom. A že to robí tak, že to presahuje všetko, o čo si kedy požiadal alebo na čo si pomyslel (Ef 3,20). Veľa vecí, o ktorých si sa domnieval, že už zahynuli, môže byť vzkriesených ešte väčším a lepším spôsobom, aby bol Boh oslávený.


P. K.